Od 1.1.2016 nastanú v správe daní tieto významné zmeny:

• Dodatočné priznanie po začatí kontroly

Novela zavádza možnosť podať dodatočné daňové priznanie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o kontrole, doručenia oznámenia o jej rozšírení na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo alebo doručenia oznámenia o rozšírení kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo.

Cieľom tejto úpravy je motivovať daňové subjekty, aby aj po prípadnom začatí daňovej kontroly mali stále možnosť upraviť výšku svojej daňovej povinnosti, nakoľko predmetné podanie bude mať za následok uloženie nižšej pokuty ako v prípade vyrubenia dane na základe výsledkov daňovej kontroly.

V súčasnosti táto možnosť nie je. Takéto podanie bude „odmenené“ výhodnejšou výškou pokuty, ktorá bude s ohľadom na súčasnú úroveň úrokových sadzieb ECB na úrovni 7% p.a. – v porovnaní s 10% p.a., ktoré by vyrubil daňový úrad, ak by zistil a daný rozdiel dodanil pri daňovej kontrole.

• Nový spôsob určenia výšky pokút – tzv. časový prvok pri vyrubení pokút

Nový spôsob zohľadňovania časového prvku: čím neskôr daňový úrad dorubí daň alebo podnikateľ podá dodatočné daňové priznanie sám, tým vyššia bude výška pokuty a naopak. O jej výške už rozhodnú doba trvania protiprávneho stavu a okolnosti, ktoré k uloženiu pokuty vedú. Pokuta pritom nebude môcť byť nižšia ako 1 percento z vyrubenej sumy a vyššia ako vyrubená suma príslušnej dane.

• ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie pred začatím daňovej kontroly, sadzba pre určenie pokuty je vo výške základnej úrokovej sadzby ECB ročne, najmenej však 3 percentá ročne – kategória pokút s najnižšou sadzbou
• ak daňovník v dodatočnom priznaní prizná skutočnú výšku dane, dostane nižšiu pokutu ako keby mu na to prišiel daňový úrad. Ak podá dodatočné daňové priznanie v 15-dňovej lehote po začatí daňovej kontroly, sadzba pre určenie pokuty je dvojnásobkom základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), najmenej však 7 percent ročne – kategória pokút so stredne vysokou sadzbou
• ak bude pokuta vyrubená na základe daňovej kontroly, sadzba pre určenie pokuty bude trojnásobkom základnej sadzby ECB, najmenej však 10 percent ročne – kategória pokút s najvyššou sadzbou

Cieľom je motivovať daňové subjekty, aby podávali dodatočné daňové priznania čím skôr, a to aj po začatí daňovej kontroly. Čím neskôr bude dodatočná daň vyrubená, tým vyššia bude aj pokuta. Napríklad ak daňovník podá v roku 2015 dodatočné daňové priznanie za rok 2013, bude mu vyrubená pokuta vo výške 5% z rozdielu medzi sumou dane uvedenou v dodatočnom a riadnom daňovom priznaní bez zohľadnenia časového prvku. Ak však daňovník podá dodatočné daňové priznanie za rok 2013 v roku 2016, pokuta sa bude počítať vo výške 3% p.a. za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania až do dňa podania dodatočného daňového priznania. Vyššie uvedené znamená, že napr. pri „omeškaní“ v trvaní 3 rokov bude výška pokuty dosahovať 9% z rozdielu medzi sumou dane uvedenou v dodatočnom a riadnom daňovom priznaní.

Podľa nového znenia daňového poriadku bude teda záležať na dobe, ktorá uplynie do momentu dodatočného vyrubenia dane –  môže sa teda stať, že niekedy bude systém viac a inokedy menej priaznivejší v porovnaní so súčasným stavom.

Nový postup pri výpočte pokuty sa použije, ak k podaniu dodatočného daňového priznania dôjde po 31.12.2015. Pokiaľ k podaniu dodatočného daňového priznania dôjde do 31.12.2015, potom sa pri ukladaní pokuty bude postupovať podľa doterajších pravidiel.

• Úhrnná pokuta (tzv. absorpčná zásada)

Od 1. januára 2016 sa zavádza tzv. absorpčná zásada, podľa ktorej bude možné uložiť v prípade súbehu viacerých správnych deliktov tej istej osoby, za ktoré je výška pokuty určená rozpätím, len jednu pokutu vzťahujúcu sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Podmienkou aplikácie absorpčnej zásady je, že sa osoba dopustila viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona, pričom na uloženie pokuty je príslušný ten istý správca dane. Úhrnnú pokutu bude správca dane oprávnený uložiť, ak to bude účelné a možné.

Absorpčnú zásadu bude možné uplatniť nielen pri správnych deliktoch ustanovených daňovým poriadkom, ale aj pri ukladaní pokút za správne delikty ustanovené osobitnými zákonmi (napr. zákon o dani z príjmov, zákon o DPH, zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice).

Ak sa napríklad daňový subjekt dopustí jedného správneho deliktu podľa zákona účtovníctve (napr. neuloží do registra účtovných závierok oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky) a jedného správneho deliktu podľa daňového poriadku (napr. nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote), úhrnnú pokutu nebude možné uložiť. Avšak ak sa daňový subjekt dopustí viacerých správnych deliktov podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (napr. nepoužije ERP na evidenciu tržby a neodovzdá pokladničný doklad kupujúcemu), za tieto delikty bude možné uložiť úhrnnú pokutu podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Súčasne úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

• Mäkšie podmienky pre elektronické podania  bez predpísanej formy

Ak podnikatelia, ktorí sú povinní komunikovať so správcom dane elektronickými prostriedkami, nedoručia podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, mali by byť vyzvaní na správne doručenie podania. Z návrhu novely zákona o správe daní vyplýva, že správca dane by mal podnikateľov vyzývať na správe doručenie podania len v prípadoch, ak podanie nemá ustanovenú predpísanú formu – tzn. v prípade podaní, ktorých forma nie je zákonom priamo stanovená a ktoré osoba povinne komunikujúca elektronicky doručí inak ako prostredníctvom elektronickej podateľne, bude správcom dane požiadaná o jej korekciu.

Ak je jediným nedostatkom nesprávny spôsob podania (t. j. podanie malo byť podané elektronicky, avšak podnikateľ ho podal v listinnej podobe a zároveň podanie iné nedostatky nemalo) a podnikateľ doručí podanie elektronickými prostriedkami, malo by sa považovať za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak podnikateľ výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, podanie by sa malo považovať za nepodané a táto skutočnosť by mala byť podnikateľovi oznámená.

Podania s predpísanou formou sú napr. daňové priznanie, súhrnný výkaz alebo kontrolný výkaz. Na podanie, ktoré má predpísanú formu, doručené inak ako elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, by sa nemalo prihliadať – tzn. podania, ktorých formu určuje zákon a ktoré osoba s povinnosťou elektronickej komunikácie doručí inak ako elektronickými prostriedkami, sa budú považovať za nedoručené.

• Obojsmerná elektronická komunikácia

V súvislosti s predmetnou novelou by sme chceli upozorniť i na novelizované pravidlá ohľadom elektronického doručovania písomností správcom dane smerom k daňovým subjektom.

Prechod na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami smerom k daňovým subjektom bude podľa novely prebiehať postupne, najskôr od 1.1.2016, a to vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia, ktoré by malo byť zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Od 12.11.2015 bola spustená pilotná (testovacia) prevádzka obojsmernej komunikácie pre oblasť spotrebných daní pre vybrané subjekty, pričom od 1.1.2016 sa uvedie do prevádzky obojsmerná elektronická komunikácia pre oblasť spotrebných daní pre všetky subjekty. Ostatné druhy daní budú uvedené do prevádzky postupne.

• Zoznamy neplatičov

Zoznam daňových dlžníkov by malo Finančné riaditeľstvo po novom zverejňovať už mesačne podľa stavu k poslednému dňu mesiaca. Ich zoznam na webe by mal byť aktualizovaný do 10 dní po uplynutí mesiaca. Na zoznam daňových dlžníkov sa dostane každý, kto má nedoplatok vyšší ako 170 eur (v súčasnosti iba FO s nedoplatkami nad 17 000 eur alebo PO s nedoplatkami nad 170 000 eur).

Finančná správa bude zverejňovať aj zoznam platiteľov DPH, ktorí si vyberú, že budú odvádzať štátu DPH až po tom, čo im faktúru zaplatí ich obchodný partner (novinka v zmysle novelizovaného zákona o DPH účinného od 1.1.2016).

• Poskytovanie informácií na výzvu

Poskytovať informácie o totožnosti a adrese svojho klienta budú na výzvu správcu dane povinní (okrem iného) aj poskytovatelia webhostingu či registrátori domén. Budú povinní poskytovať napríklad totožnosť a adresu užívateľa uvedených služieb, prípadne iné údaje potrebné na účely správy daní, na ktorých poskytnutie budú správcom dane vyzvaní.

Toto nie sú jediné zmeny, ktoré nás v budúcom roku v oblasti správy daní čakajú. Ďalšie zmeny a doplnenia sa do jednotlivých ustanovení daňového poriadku  zavádzajú na základe poznatkov z praxe a ich cieľom je zefektívnenie správy daní. Zavádza sa napr. aj možnosť použiť sumu DPH, o ktorej vrátenie požiada zahraničná osoba, na úhradu pohľadávky členského štátu, ktorý požiadal SR o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní; ďalej sa navrhuje sprístupniť informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom, Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Stiahnuť PDF